Vystúpiť na vrchol, prekonať sám seba a dotknúť sa oblakov. Vnímať jedinečný pocit skutočnej slobody a voľnosti. To sú momenty, v ktorých nie je dôležité akú nadmorskú výšku si práve prekonal, alebo akú zvučnú horu si zdolal. Podstatná je prítomnosť a dotyk večnosti v tebe.
chvtk.dk@gmail.com
piatok 30. mája 2008
streda 10. januára 2007
nedeľa 5. marca 2006
sobota 3. septembra 2005
piatok 31. decembra 2004
nedeľa 11. januára 2004
sobota 15. novembra 2003
sobota 19. júla 2003
ZERMATT-2003 Dufourspitse-4634
Všetko sa začína
v sobotu 19.07.2003 o 6,30h ráno. Auto naložené po strechu
a ešte trocha viac sa pohlo z D.Kubína smer Kralovany , Martin,
Turčianske Kľačany........
Je 7,00h keď
nakladáme Jana. Ešte nevie čo sa vlastne deje , domov vraj prišiel o 3,00h
ráno a podľa dohody sme mali prísť až o 8,00h ráno takže ešte spí.
Punto je znova
o čosi plnšie a to ešte v Kláštore PUB Znievom berieme Peťa.
Vošli sme sa , auto leží na ceste ako pribité ale vrčí a hýbe sa tak je
všetko OK. Cesta je ako vždy únavná , vyčerpávajúca , nepohodlná na zdochnutie.
Ešte že máme rôzne tekuté dezodoranty a osviežovače 10-12 ale aj 52% takže
to nakoniec ubehlo v pohode. Večer parkujeme na známom parkovisku za
Innsbruckom. Varíme dopĺňame stratené tekutiny a za chvíľu už spíme ako
zarezaný. Však to poznáš a ak nie tak spoznáš. Dobrú noc a pekné
sníčky.
20.07.2003
nedeľa ráno balíme spacáky futrujeme čo sa dá a vyrážame na druhú
etapu našej cesty smer Tasch. Vzhľadom na to že nemáme poriadnu automapu až tak
moc neblúdime a o 15,00h sme v cieli našej cesty v kempe
pod Zermattom. Ešte večer sme vyšli
chodníkom popri železnici kúsok nad kemp. Poniektorí behom až do
Zermattu. Ja nie, však čo som sprostý ? Zajtra toho aj tak bude dosť.
21.07.2003 pondelok
5,00h ráno balíme dnes máme v pláne dôjsť na chatu M.ROSA. Gernegratskou železničkou ? Pochopiteľne.
V Zermatte vybavujeme poistenie pre záchranu vrtuľníkom v cene 30chf
tak spokojne môžeme tam hore aj krky lámať.
Albín kúpil
fantastickú prilbu a čelovku no ako pre koho....... Kupujeme lístky na
železnicu s 50% zľavou však sme všetci v HS. Zisťujeme počasie stojí
to za ..... jednoducho mlhovno. O 13,00h sme na konečnej stanici Gornegrad
– 3130m.
Náš malý tábor sme
postavili asi 200m nad chatou. Je to celkom pekné miesto , keď otvoríme stan
tak máme super výhľad na Matterhorn a až na tú búrku ktorá prišla večer
a trvala až do rána (skoro som sa z toho posral) je to celkom
v pohode. Ráno sme chceli vyraziť na vrchol ale počasie je stále na draka
tak zaliezame do spacákov a dospávame to čo sme v noci kvôli tej
búrke nestíhali. Po demokratickej dohode sa presúvame na malú skalnú plošinu
ktorá leží pod nástupom na ľadovec. Počasie sa umúdrilo svieti slnko je
bezvetrie , plechová obloha paráda
Staviame stany ,
vegetujeme , varíme , futrujeme a relaxujeme. Vedľa nás
majú postavené stany
Nemci a večer prišla malá skupina Čechov. Nemci tam táboria už týždeň.
Podmienky na ľadovci sú veľmi zlé , sledujeme ľudí ako blúdia pomedzi ľadovcové trhliny a nemôžu sa vymotať
z toho labyrintu trhlín. Dosť ľudí to otáča a vracajú sa späť. Ráno
je múdrejšie večera....chŕŕŕŕ....
23.07.2003 Pip-pip-pip....4,00h
ráno skoro ma šľak trafil na tieto budíčky si asi nezvyknem. Je 5,00h keď
v plnej zbroji vyrážame
k vrcholu. Na tom ľadovci to nebolo až také zlé. Výstup je v pohode
akurát kondička je v prdeli ale napriek všetkým nástrahám stojíme
o 13,00h na vrchole Dufourspitse. Po zostupe do tábora začínam veriť tomu
že sa nám už nič nemôže stať a vychutnávam si tú pohodu a radosť
z tohto krásneho výstupu. Bola to nádherná túra. Začíname plánovať naše
ďalšie pôsobenie v tejto oblasti. Chceme vystúpiť na Materhorn ktorý máme
počas týchto dní stále na dohľad. Počasie je ale stále premenlivé. Ráno balíme
a zostupujeme cez chatu M.Rosa na ľadovec. Chalani si chceli dať na chate
čaj ( ťaj ňeni ťeť pivo ) Čaj nemajú tak si vychutnávame chladené pivo chutilo celkom dobre. O 16,00h sme konečne v kempe , po niekoľkých
dňoch si dávame teplú sprchu , teplú borovičku a rôzne špeciality ani
neviem ako som vliezol do spacáku.
Juro
sobota 29. marca 2003
NONSTOP ROHÁČE – ZIMA 2003 ,
alebo hladní, smädní, po gule v snehu a na krku noc.
Je 12,00h a divadielko sa môže začať.
Dušan , Mucha a ja zahajujeme nonstop prechod ROHÁČOV. Nastupujeme
v Hutianskom sedle smer Biela skala , Sivý vrch , Brestová.......Volovec ,
Rákoň Zverovka. Na Sivom sme podľa plánu o 15,00h ale po zostupe smerom do
sedla Pálenica nastávajú problémy. Celý deň svietilo slnko a teraz sa
boríme po gule v snehu , pred sebou 21 hodín šliapania a šťavíme sa už
na začiatku. Dúfame že ďalej to bude lepšie. Nad sedlom sa podmienky zlepšujú
Takže pokračujeme v pohode ďalej.
Pohodovým krokom dorážame o 19,00 na Salatín. Cestou sme stretli niekoľkých
bivakárov z CZ , ktorý nechápavo krútia hlavami , je to pre nich dosť ďivné.
Na Salatíne topíme sneh na vodu , dopĺňame chleboviny ale aj liehoviny ,
jednoducho kvasíme. Je 20,30h , keď sa vydávame na ďalšiu etapu tohto trápenia.
Čaká nás noc a najťažšie úseky cesty máme ešte pred sebou. Skriniarky sú
v pohode , mačky pradú svoju pieseň a my sa vlečieme ďalej.
Podcenil som výstroj , takže čelovku
mám len na okrasu , baterka je už pod Pachoľou v prdeli , našťastie
chalani neboli tak blbí ako ja. Traja z dvoma čelovkami to nie až tak zlé.
Prvá kríza prišla v Baníkovskom sedle , som smädný hladný a na krku
noc , ale to som už niekde čítal. Vlečieme sa ďalej. Baníkov , Tri
kopy......riziko pádu je dosť veľké , ale do 04,00h sa bez nehody presunieme do
Smutného sedla. Začínam toho mať plné zuby. Chvíľu si oddýchneme a zase
ideme ďalej. Kráčam ako stroj , už nevnímam hlad , smäd a naviac sa mi
chce aj spať. Plačlivé konečne vychádza slnko , noc bola dlhá a ani
s tým mrazom to nebolo tak ako hlásili v správach , mrzlo ako v .... čaká
nás ešte Ostrý Roháč , Volovec a Rákoň – BRNKAČKA. Na Volovci si môžeme
podať ruky odtiaľto ideme už len z kopca a terén je tak pre tehotné
mamičky z deťmi. Ak niekoho z nás netrafí šľak tak to máme vo vrecku.
NETRAFIL.... A čo bolo ďalej ???BAMBUĽKA
alebo PIVO ? Však to poznáš. Bolo
to SUPER.
Znova jeden s tých nezabudnuteľných
zážitkov. Veľmi poučné. Neviem ako chalani ale ja som siahol dosť hlboko na dno
svojich síl. Treba sa ich spýtať , možno pustia perie.
PS: Never tomu čo čítaš
v skutočnosti to bola brnkačka , treba skúsiť.
Celkový čas 24h
a z toho 18h šliapania. JURO
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)