![piati turisti a pes](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHnFyrfipisc4a04e-DSDclUXncIxY7z1oYvJHP92VE4IMuzFjT5F0gsKZn3kUgCQdnBKisEXAWfgMaUjHr4Lp2OqHjRsqigwsWaprAPusergOS2b4tS8VH9uu-I-5-kJ4eEE0eKHqSdys/s400/a1.jpg)
Ideálne počasie, krásny výhľad, úžasná atmosféra a dobrá nálada doplnená o ľudové múdrosti dokáže po náročnom týždni, každému načerpať dostatok energie na ďalšie všedné dni.
Korunu tomu v závere nasadil náš duchovný vodca a samozvaný predseda, prezident a kráľ pre silné heslá Jozef, už len ten trubadúr nám chýbal.
Jozef si po dlhej dobe kúpil knihu, nie hocijakú ( Dalajláma )
No a bodku za výstupom sa rozhodol hodiť práve náš Jozef Vysoký nasiaknutý myšlienkami prvých prečítaných 13 strán takže všetci očakávali čo s neho nakoniec vylezie.
Malá útulná miestnosť Dubovskej krčmy stíchla, v krbe praskalo drevo a bolo počuť cvakanie prepisovačky ktorú netrpezlivo držal nad nepopísaným podpivníkom Dušan v očakávaní niečoho zmyslu plného čo potom hodí na tento blog.
Jozef sa nadýchol a spustil.
Najskôr sme si vypočuli niečo o počiatku a význame samotného bytia potom myšlienkami skočil na opisovanie krásy V.Choča a výstupu ktorý kvetnatými rečami začal naberať na výške tak že mal človek chuť vybehnúť von obuť mačky, nakopať ten ľadovec a začať 30 dňovú expedíciu na vrchol :)
Nakoniec sme boli taký zmätení a nerozumeli sme ničomu s toho čo nám chcel tými myšlienkami vlastne povedať a myslím že aj samotný Dalajláma by bol v rozpakoch.
Choč má v každom ročnom období svoje čaro, každopádne po tom monológu nám tu už dnes nenalejú, takže určite niekedy nabudúce.
PS : Jediný komu to dnes bolo jedno bol pes, " že vraj turisti, HAV.....HAV :) "