Kriváň

ZERMATT-2003 Dufourspitse-4634

     Všetko sa začína v sobotu 19.07.2003 o 6,30h ráno. Auto naložené po strechu a ešte trocha viac sa pohlo z D.Kubína smer  Kralovany , Martin, Turčianske  Kľačany........

Je 7,00h keď nakladáme Jana. Ešte nevie čo sa vlastne deje , domov vraj prišiel o 3,00h ráno a podľa dohody sme mali prísť až o 8,00h ráno takže ešte spí.

Punto je znova o čosi plnšie a to ešte v Kláštore PUB Znievom berieme Peťa. Vošli sme sa , auto leží na ceste ako pribité ale vrčí a hýbe sa tak je všetko OK. Cesta je ako vždy únavná , vyčerpávajúca , nepohodlná na zdochnutie. Ešte že máme rôzne tekuté dezodoranty a osviežovače 10-12 ale aj 52% takže to nakoniec ubehlo v pohode. Večer parkujeme na známom parkovisku za Innsbruckom. Varíme dopĺňame stratené tekutiny a za chvíľu už spíme ako zarezaný. Však to poznáš a ak nie tak spoznáš. Dobrú noc a pekné sníčky.                    

   20.07.2003  nedeľa ráno balíme spacáky futrujeme čo sa dá a vyrážame na druhú etapu našej cesty smer Tasch. Vzhľadom na to že nemáme poriadnu automapu až tak moc neblúdime a o 15,00h sme v cieli našej cesty v kempe pod Zermattom. Ešte večer sme vyšli  chodníkom popri železnici kúsok nad kemp. Poniektorí behom až do Zermattu. Ja nie, však čo som sprostý ? Zajtra toho aj tak bude dosť.

21.07.2003 pondelok 5,00h ráno balíme dnes máme v pláne dôjsť na chatu M.ROSA.  Gernegratskou železničkou ? Pochopiteľne. V Zermatte vybavujeme poistenie pre záchranu vrtuľníkom v cene 30chf tak spokojne môžeme tam hore aj krky lámať.

    Albín kúpil fantastickú prilbu a čelovku no ako pre koho....... Kupujeme lístky na železnicu s 50% zľavou však sme všetci v HS. Zisťujeme počasie stojí to za ..... jednoducho mlhovno. O 13,00h sme na konečnej stanici Gornegrad – 3130m. 

    Počasie je super , za pol hodiny leje ako z krhly a my sa 3hodiny rozhodujeme či vyrazíme alebo nie. Konečne prestalo pršať takže vyrážame. Prechod ľadovcom je označený tyčami z červenými zástavkami. Potom nasleduje krátky zaistený úsek platňami pod chatu , ďalej chodníkom až na M.ROSA hutte. Na chate stretávame dvoch čechov ktorí boli dnes  hore. Tá búrka ich chytila na ľadovci tak sú z toho ešte dosť vyplašený. Moc nás nepotešili , podmienky na ľadovci sú na draka. Málo snehu a strašne veľa trhlín. Však uvidíme ( BU BU BU DOKTORE )....

    Náš malý tábor sme postavili asi 200m nad chatou. Je to celkom pekné miesto , keď otvoríme stan tak máme super výhľad na Matterhorn a až na tú búrku ktorá prišla večer a trvala až do rána (skoro som sa z toho posral) je to celkom v pohode. Ráno sme chceli vyraziť na vrchol ale počasie je stále na draka tak zaliezame do spacákov a dospávame to čo sme v noci kvôli tej búrke nestíhali. Po demokratickej dohode sa presúvame na malú skalnú plošinu ktorá leží pod nástupom na ľadovec. Počasie sa umúdrilo svieti slnko je bezvetrie , plechová obloha paráda 

     Staviame stany , vegetujeme , varíme , futrujeme a relaxujeme. Vedľa nás

majú postavené stany Nemci a večer prišla malá skupina Čechov. Nemci tam táboria už týždeň. Podmienky na ľadovci sú veľmi zlé , sledujeme ľudí ako blúdia pomedzi     ľadovcové trhliny a nemôžu sa vymotať z toho labyrintu trhlín. Dosť ľudí to otáča a vracajú sa späť. Ráno je múdrejšie večera....chŕŕŕŕ....

     23.07.2003  Pip-pip-pip....4,00h ráno skoro ma šľak trafil na tieto budíčky si asi nezvyknem. Je 5,00h keď v plnej zbroji  vyrážame k vrcholu. Na tom ľadovci to nebolo až také zlé. Výstup je v pohode akurát kondička je v prdeli ale napriek všetkým nástrahám stojíme o 13,00h na vrchole Dufourspitse. Po zostupe do tábora začínam veriť tomu že sa nám už nič nemôže stať a vychutnávam si tú pohodu a radosť z tohto krásneho výstupu. Bola to nádherná túra. Začíname plánovať naše ďalšie pôsobenie v tejto oblasti. Chceme vystúpiť na Materhorn ktorý máme počas týchto dní stále na dohľad. Počasie je ale stále premenlivé. Ráno balíme a zostupujeme cez chatu M.Rosa na ľadovec. Chalani si chceli dať na chate čaj ( ťaj ňeni ťeť pivo ) Čaj nemajú tak si vychutnávame chladené  pivo chutilo celkom dobre. O 16,00h sme konečne v kempe , po niekoľkých dňoch si dávame teplú sprchu , teplú borovičku a rôzne špeciality ani neviem ako som vliezol do spacáku.

                                                                                               Juro

NONSTOP ROHÁČE – ZIMA 2003 ,
alebo hladní, smädní, po gule v snehu a na krku noc.

        Je 12,00h a divadielko sa môže začať. Dušan , Mucha a ja zahajujeme nonstop prechod ROHÁČOV. Nastupujeme v Hutianskom sedle smer Biela skala , Sivý vrch , Brestová.......Volovec , Rákoň Zverovka. Na Sivom sme podľa plánu o 15,00h ale po zostupe smerom do sedla Pálenica nastávajú problémy. Celý deň svietilo slnko a teraz sa boríme po gule v snehu , pred sebou 21 hodín šliapania a šťavíme sa už na začiatku. Dúfame že ďalej to bude lepšie. Nad sedlom sa podmienky zlepšujú

Takže pokračujeme v pohode ďalej. Pohodovým krokom dorážame o 19,00 na Salatín. Cestou sme stretli niekoľkých bivakárov z CZ , ktorý nechápavo krútia hlavami , je to pre nich dosť ďivné. Na Salatíne topíme sneh na vodu , dopĺňame chleboviny ale aj liehoviny , jednoducho kvasíme. Je 20,30h , keď sa vydávame na ďalšiu etapu tohto trápenia. Čaká nás noc a najťažšie úseky cesty máme ešte pred sebou. Skriniarky sú v pohode , mačky pradú svoju pieseň a my sa vlečieme ďalej.

Podcenil som výstroj , takže čelovku mám len na okrasu , baterka je už pod Pachoľou v prdeli , našťastie chalani neboli tak blbí ako ja. Traja z dvoma čelovkami to nie až tak zlé. Prvá kríza prišla v Baníkovskom sedle , som smädný hladný a na krku noc , ale to som už niekde čítal. Vlečieme sa ďalej. Baníkov , Tri kopy......riziko pádu je dosť veľké , ale do 04,00h sa bez nehody presunieme do Smutného sedla. Začínam toho mať plné zuby. Chvíľu si oddýchneme a zase ideme ďalej. Kráčam ako stroj , už nevnímam hlad , smäd a naviac sa mi chce aj spať. Plačlivé konečne vychádza slnko , noc bola dlhá a ani s tým mrazom to nebolo tak ako hlásili v správach , mrzlo ako v .... čaká nás ešte Ostrý Roháč , Volovec a Rákoň – BRNKAČKA. Na Volovci si môžeme podať ruky odtiaľto ideme už len z kopca a terén je tak pre tehotné mamičky z deťmi. Ak niekoho z nás netrafí šľak tak to máme vo vrecku. NETRAFIL.... A čo bolo ďalej  ???BAMBUĽKA  alebo  PIVO ? Však to poznáš. Bolo to SUPER.

      Znova jeden s tých nezabudnuteľných zážitkov. Veľmi poučné. Neviem ako chalani ale ja som siahol dosť hlboko na dno svojich síl. Treba sa ich spýtať , možno pustia perie.

PS: Never tomu čo čítaš v skutočnosti to bola brnkačka , treba skúsiť.

Celkový čas 24h a z toho 18h šliapania.                                       JURO